Otázka dôvery
Ako dokážeme veriť svojmu okoliu
V našom živote existuje množstvo situácií, ktoré nám utkvejú v pamäti. Pracovali ste už v tíme, v ktorom ste sa cítili šťastne? Dostali ste dostatok informácií, intuitívne rozdelenie úloh bolo samozrejmosťou a nebolo potrebné plytvať energiou na presadzovanie vlastných záujmov? Množstvo ľudí má problém odpovedať na predchádzajúce otázky. A práve takéto momenty sa objavujú v tých skupinách, kde je vysoká miera dôvery medzi ľuďmi. Dôvera je dnes pre nás často neznámy pojem a chýba i v pracovných vzťahoch, hoci sa množstvo odborníkov zhoduje, že je esenciálnou ingredienciou spokojných a šťastných ľudí.
I napriek tomu, že každý z nás pozná benefity vyplývajúce z dôvery, vnímame na túto tému váhavé alebo skôr radikálne odmietavé postoje. Tak ako je prenás náročné dôverovať, je tiež náročné dôveru získať. Nedokážeme si predstaviť, že by sme mali niekomu veriť a máme pocit, že sa stávame obeťami malých i veľkých podvodov. Naše reakcie najčastejšie vyplývajú z našich osobných skúseností, ktoré sú dôsledkami pracovných, osobných i morálnych zlyhaní. Je problém v nás? Naozaj veríme príliš jednoducho alebo práve v dôsledku nášho životného štýlu, filmov a kníh sme sa rozhodli definovať dôveru príliš radikálne a v tom prípade i zlyhania vnímame oveľa viac precitlivene?
Často sme svedkami výrokov o tom, že dôveru nie je možné získať späť. Dôvera už nikdy nedokáže byť taká pevná, ako bola. Dôveru sme naučení vnímať príliš staticky, pritom ako každý proces má aj dôvera svoju dynamiku. Učíme sa, robíme chyby, snažíme sa všetko napraviť, naprávame, zlyhávame a opäť sa učíme. Vznik a zánik sú stálou súčasťou nášho sveta. Hľadáme balans a často nedokážeme povedať, ako sa rozhodneme v konkrétnej situácii. Či sa rozhodneme pre okamžitý prospech alebo uprednostníme dlhodobé ciele, či reputáciu. Niet divu, veď naše rozhodovanie ovplyvňuje množstvo faktorov ako informácie, ktoré máme aktuálne k dispozícii, alebo naša nálada, predošlá skúsenosť, temperament,.... Racionálnosť nehrá v našich rozhodnutiach vždy hlavnú úlohu. Vyberieme si vždy riešenie, ktoré sa nám zdá lákavejšie a výhodnejšie pre nás.
Dôveru nemôžeme vnímať ako vec, ktorá je vytesaná do kameňa. Hoci sa v mnohých prípadoch snažíme spoliehať sa na stálosť dôvery, schopnosť dôverovať pestujeme my. Robiť chyby je ľudské. Myslieť na svoj prospech je ľudské a racionálnosť nie je vlastnosť, na ktorú by sme sa neustále spoliehali. Ak sa však naučíme dôverovať, prinesie to nášmu životu množstvo benefitov. Zameriame sa na odhadnutie situácie, naučíme sa čítať ľudské črty a možno získame ešte oveľa viac.