Jedným z výsledkov ich skúmania je, že v otázkach dôvery sme oveľa benevolentnejší, ak sa jedná o našu vlastnú dôveryhodnosť. Naopak, svoje okolie posudzujeme prísne a zhovievavosťou, ktorú si šetríme pre seba, neplytváme pre ľudí okolo nás. Máme množstvo dôvodov vymyslieť si výhovorky a dôvody, prečo sme sa v konkrétnej situácii nezachovali morálne či racionálne a teda dôveryhodne. Dokážeme ospravedlniť svoje činy. Ale táto vlastnosť sa už neobjavuje v prípade, že posudzujeme činy ostatných voči nám.

Hovorí sa, že morálka človeka má tendenciu prejaviť sa vtedy, keď sa nik nepozerá. Práve v týchto okamihoch dokážeme podľahnúť pokušeniu využiť situácie vo svoj prospech. Sú výskumy, ktoré jasne dokazujú, že týmto spôsobom sa v určitých situáciách zachová neuveriteľných 90% ľudí (David DeSteno. Pravda o dôvere, Citadella, 2014).

Rovnako sa hovorí, že podľa seba súdim teba. Čo ak do otázok o dôvere prenášame svoje vlastné osobnostné črty? Nedokážeme dôverovať, pretože sa nedá dôverovať nám? Alebo nás do pasce sklamania vlákajú naše extrémne vyhrotené či naopak úplne nejasné predstavy o tom, čo vlastne očakávame? Nedokážeme ich vždy presne formulovať, ale napriek tomu čakáme, že ich niekto dokáže naplniť. Čo ak ani sami nevieme, čo presne chceme? Ľudia, ktorí vedia, čo od sveta a iných ľudí očakávajú, a dokážu jasne definovať svoje predstavy, oveľa jednoduchšie komunikujú s okolím a je pre nich jednoduchšie dôveru budovať.

Ak niekomu dôverujeme, stávame sa zraniteľnými. Dobrovoľne odovzdávame časť kontroly nad danou situáciou i životným smerovaním do rúk niekoho úplne iného. S otázkami dôvery súvisia i naše osobné povahové črty, ako je schopnosť zvládnuť stres i to, ako reagujeme na neistoty a zmeny v našom živote. Schopnosť dôverovať iným zároveň zahŕňa našu schopnosť dôverovať sebe, svojim schopnostiam i svetu zároveň.

Dôvera je riziko. Dôverovať je náročnou úlohou. A predsa, keď sa nad celou otázkou dôvery zamyslíme, začneme vnímať dôverovanie ako proces, ktorý dokážeme ovplyvňovať a kultivovať. Začneme chápať, že je potrebné budovať svoju dôveryhodnosť, pracovať na správnom odhadnutí situácie a zároveň pochopiť morálne aspekty správania druhých.

Budovanie dôvery rozhodne nie je ľahký proces. Vyžaduje množstvo energie, neustáleho sebapoznávania, budovania vlastnej hodnoty i vedomého vnímania ľudí okolo nás. Je dôležité pozorovať podobnosti, ktoré sa medzi nami nachádzajú. Budovanie dôvery je hra, ktorú hráme s ľuďmi vo svojom okolí. Našou odmenu za účasť na nej je samotné objavovanie a výhrou sú hlbšie a zmysluplnejšie vzťahy.